Tabu s názvom duševné zdravie: Ako hovoriť s obsedantom?

Obsesívno-kompulzívna porucha je ochorenie, s ktorým človek zápasí dvadsaťštyri hodín denne. Je to niečo, čoho sa nedá len tak zbaviť, preto musí mať osoba blízka takémuto človeku veľké pochopenie a istú mieru uvedomenia

Kedysi dávno som dostala otázku, ako by sa mal človek rozprávať s niekým, kto má diagnostikovanú OCD. Úprimne ma táto otázka zaskočila. Ľudia s určitou duševnou poruchou sa boja zdôveriť so svojimi problémami, práve preto, že majú strach zo zavrhnutia. Boja sa, že sa k nim budú ľudia správať inak a budú si od nich držať odstup. Ja som sa už však ocitla v množstve nešťastných situácií, ktorým by som sa mohla vyhnúť, nebyť zle vysvetlenej vety či nesprávne pochopeného slova.

Tak ako to teda je? Mali by si ľudia dávať pozor na svoj jazyk, keď sú v spoločnosti s obsedantom? Veď čo, ak v nich vyvolajú už dávno zabudnutú obsesiu. Čo ak povedia niečo, kvôli čomu sa budú musieť vrátiť k svojim kompulziám. Čo ak sa dotknú ich najcitlivejšieho miesta.

Žijúc s OCD 6 rokov, zažila som veľa prípadov, kedy len jedno slovo dokázalo tak nakŕmiť moje obsesie, že som už viac nedokázala triezvo rozmýšľať. Len málokedy som to však dala tomu druhému za vinu. Veď napokon nie je to jeho vina, že v mojej hlave žije parazit menom OCD. Naopak, som vďačná, keď sa ľudia predo mnou neboja byť sami sebou a správajú sa ku mne rovnako, ako by sa správali, keby som OCD nemala. Pokiaľ však chcete, aby sa váš známy trpiaci touto poruchou cítil, čo najlepšie a chcete sa vyhnúť situáciám, ktoré by v ňom mohli vyvolať nepríjemné stavy, mám zopár rád. Vlastne mám rady dve. Načúvajte svojmu blízkemu a snažte sa ho pochopiť. Nechajte ho, aby vám vysvetlil, čo je zdrojom jeho hlavných obáv a čo v ňom vyvoláva najväčšiu úzkosť. Následne sa snažte spomínaniu týchto vecí vyhnúť.

Snažte sa porozumieť jeho situácii a stavu v akom sa nachádza. Hoci sa vám jeho obavy môžu zdať malicherné a nezmyselné, u neho sa celý svet točí práve okolo týchto obáv. Kým vám sa daná udalosť môže zdať vtipná, jemu naháňa hrôzu a nepokoj. Preto, pokiaľ viete, že by určitá myšlienka mohla u vášho blízkeho vyvolať obsedantné stavy, radšej si ju nechajte pre seba. A ak sa vám náhodou podarí niečo také vytiahnuť, stačí mu len ozrejmiť, ako ste to mysleli. Obsedant má totiž tendenciu uveriť aj nepravdepodobnému, preto by uistenie, hoci nevedie k odstráneniu skutočného problému, mohlo zažehnať jeho nárast úzkosti.

Samozrejme tieto rady, vychádzajú z mojej osobnej skúsenosti. To čo platí na mňa nemusí platiť na druhého. Vo všeobecnosti skutočne verím, že to, čo naozaj pomáha je komunikácia. Snažte sa so svojím priateľom, čo najviac rozprávať. Hoci to nemusí byť vždy jednoduché, pretože človek trpiaci duševnou poruchou sa sám osebe nerád zdôveruje so svojimi vnútornými problémami, dajte tomu čas. Netlačte na neho, ale zároveň mu pripomínajte, že ste tu pre neho a môže sa na vás kedykoľvek obrátiť.

V závere len dodám, že pokiaľ poznáte niekoho, kto trpí OCD alebo sa s niekým takým stretnete, zostaňte sami sebou. Nesnažte sa príliš sústrediť na to, že oproti vám stojí obsedant. Správajte sa tak, akoby ste sa správali s hocijakým iným človekom. Pokiaľ poznáte jeho slabé miesta, vyvarujte sa im, ale nepremýšľajte o tom priveľa. Každý človek s duševným ochorením túži len po tom, aby sa necítil v spoločnosti odvrhnutý, a aby mohol, v čo najväčšej možnej miere žiť normálny život.


Comments