Už to bude 5 rokov, odkedy som si založila blog s úmyslom prispievať sem svojimi nápadmi, myšlienkami a zdieľať so svetom kúsok zo mňa. Za tých 5 rokov si tento blog prešiel množstvom zmien dizajnu, obsahu, frekvencie uverejňovania článkov od pravidelného prispievania po príspevky raz za pol roka.
Každý deň sa učím a spoznávam, nielen život okolo mňa, ale aj samú seba. Milujem kozmetiku a stále si rada prečítam recenzie od mojich obľúbených blogeriek, a preto spolupráca s jednou z najväčších kozmetických značiek bola pre mňa obrovská česť a s obľubou som otvárala balíčky plné produktov, ktoré som potom skúšala a písala o pocitoch z nich.
Koníčkom, ktorý vo mne rástol už od mala, bolo vždy pečenie. V kuchyni trávim podstatnú časť svojho voľného času, kde s nadšením pobehujem v bodkovanej zástere, miešam cesto, kombinujem suroviny a čakám, čo nové sa v rúre vykúzli. Práve blog ma prinútil skúšať nové recepty, aby som o ich výsledkoch mohla informovať a priniesť sem niečo nové.
Každý kto ma pozná vie, že mojou obrovskou vášňou je aj móda. Ako dieťa som poskakovala po byte v maminkiných lodičkách a organizovala módne prehliadky pre moju trojčlennú rodinu v obývačke. Milujem sledovať trendy na internete, sledovať fashion blogerky na Instagrame, čítať Vogue či Emmu a pozerať prehliadky Dior či Channel. Preto som si užívala fotenie lookbooku na Corfu pre svoj blog v roku 2016.
No a pred pol rokom som prvýkrát prehovorila o svojom boji s OCD a zaviazala som samú seba šíriť povedomie o mentálnych poruchách. Či už prostredníctvom článkov, hovorením o svojich skúsenostiach alebo zdieľaním príspevkov iných ľudí, je pre mňa dôležité informovať o tom ľudí. Odkedy mi diagnostikovali OCD, problematika ľudskej psychiky sa pre mňa stala témou, o ktorú sa dennodenne zaujímam a rada o nej píšem a diskutujem.
Všetky tieto moje záľuby som sa rozhodla spojiť, a tak vznikol/a (?) TERESS. A však ako som sa počas tých piatich rokoch vyvíjala a prežívala rôzne životné zmeny, môj blog so mnou rástol tiež. Recenzie na produkty ma už viac nenapĺňali, možno to bolo tým, že sa mi nie vždy chcelo písať o veciach za každým, keď som musela alebo tým, že nemali až takú popularitu. Na pečenie som nemala stále čas a často sa mi stane, že sa recept nepodarí, tak ako má a napokon ho nemôžem uverejniť. Z pridávania fotiek samej seba, mávam úzkosť, pretože mi nikdy neprídu dosť dobré a stále bojujem s porovnávaním s druhými. A keď som začala písať o OCD, paradoxne sa mi zhoršilo, pretože čím viac som naň myslela, tým viac ma tie myšlienky prenasledovali.
Napokon, najväčšou prekážkou, ktorá ma vždy brzdila je strach z názoru druhých ľudí. Každý deň sa snažím samú seba presvedčiť, že na tom nezáleží a dôležité je robiť to, čo ťa baví, ale pri každom článku, ktorý pridám sa vždy zamýšľam nad tým, či je dosť dobrý, či sa to bude ľudom páčiť a či za to nedostanem hate.
Tento článok nie je žiadnym manifestom, že od teraz to bude iné a ja budem pridávať pravidelne dvakrát do týždňa, ale chcela som si pripomenúť, prečo som s blogovaním začala. Nech je môj koníček akýkoľvek a moje záľuby sa môžu meniť, jediné ostáva vždy rovnaké. Moja láska k písaniu. A či už budú moje články čítať piati ľudia, alebo 500, či sa to niekomu bude páčiť a niekomu nie, nikto mi nemôže zabrániť v písaní. A tak pokiaľ budem môcť, budem tento blog udržiavať nažive, do kým ma to neprestane baviť. A to dúfam, že nikdy! <3
--------------------------------------------------------------------------------
It's been already 5 years since I started a blog with the intention of contributing my ideas, thoughts, and sharing a bit of me with the world. Over the past 5 years, this blog has undergone a number of changes in design, content, frequency of articles, from regular contributions to articles every six months.
Every day I learn and get to know, not just the life around me, but also myself. I love beauty products and reading reviews from my favorite bloggers, so working with one of the biggest cosmetics brands was a great honor for me and I enjoyed opening packages full of products that I then tried and wrote about my feelings about them.
The hobby that has been growning in me since I was a little kid was always baking. I spend a huge part of my free time in the kitchen, where I dance enthusiastically in my dotted apron, mixing dough, combining ingredients and waiting what new will be conjured up in the oven. It was the blog that made me try new recipes so that I could inform about the results and bring something new here.
Everyone who knows me knows that fashion is also a huge passion of mine. As a child, I used to run around the apartment in my mother's high heels and do fashion shows for my family of three in the living room. I love to discover trends on the Internet, follow fashion bloggers on Instagram, read Vogue or Emma and watch Dior or Channel shows. That's why I enjoyed shooting a lookbook at Corfu for my blog in 2016.
And finally, half a year ago, I spoke for the first time about my fight with OCD and committed myself to spread awareness of mental disorders. Whether through articles, talking about my personal experiences, or sharing other people's posts, it's important to talk about it. Since I was diagnosed with OCD, the issue of the psychology has become a topic of interest to me, and I like to write and discuss about it.
I decided to combine all these hobbies and that's how TERESS was born. However, as I've been growing and experienced various life changes over the five years, my blog has grown with me as well. The product reviews were no longer enjoyable for me , perhaps because I didn't always want to write about things after every time I had to, or because they didn't have that much popularity. I've not always had time to bake, and often happens that the recipe doesn't work the way I expect to and eventually I cannot publish it. Adding photos of myself makes me anxious because I never find them good enough and I still struggle with comparison with others. And paradoxically, when I started writing about OCD, it got worse, because the more I thought about it, the more the thoughts haunted me.
Finally, the biggest obstacle that has always hampered me is the fear of other people's opinion. Every day I try to convince myself that it doesn't matter and the important thing is to do what you love, but with every article I add, I always wonder if it's good enough, whether people will like it and whether I don't get hate for it.
This article is not a manifest that from now it will be different and I will upload regularly twice a week, but I wanted to remember why I started blogging. Whatever my hobbies are, and they can change every now and then, the only thing remains the same. My love for writing. And whether five people read my articles, or 500, whether someone likes it and someone not, nobody can stop me from writing. And for so long as I can, I will keep this blog alive until I stop enjoy it. And I hope never! <3
Koníčkom, ktorý vo mne rástol už od mala, bolo vždy pečenie. V kuchyni trávim podstatnú časť svojho voľného času, kde s nadšením pobehujem v bodkovanej zástere, miešam cesto, kombinujem suroviny a čakám, čo nové sa v rúre vykúzli. Práve blog ma prinútil skúšať nové recepty, aby som o ich výsledkoch mohla informovať a priniesť sem niečo nové.
Každý kto ma pozná vie, že mojou obrovskou vášňou je aj móda. Ako dieťa som poskakovala po byte v maminkiných lodičkách a organizovala módne prehliadky pre moju trojčlennú rodinu v obývačke. Milujem sledovať trendy na internete, sledovať fashion blogerky na Instagrame, čítať Vogue či Emmu a pozerať prehliadky Dior či Channel. Preto som si užívala fotenie lookbooku na Corfu pre svoj blog v roku 2016.
No a pred pol rokom som prvýkrát prehovorila o svojom boji s OCD a zaviazala som samú seba šíriť povedomie o mentálnych poruchách. Či už prostredníctvom článkov, hovorením o svojich skúsenostiach alebo zdieľaním príspevkov iných ľudí, je pre mňa dôležité informovať o tom ľudí. Odkedy mi diagnostikovali OCD, problematika ľudskej psychiky sa pre mňa stala témou, o ktorú sa dennodenne zaujímam a rada o nej píšem a diskutujem.
Všetky tieto moje záľuby som sa rozhodla spojiť, a tak vznikol/a (?) TERESS. A však ako som sa počas tých piatich rokoch vyvíjala a prežívala rôzne životné zmeny, môj blog so mnou rástol tiež. Recenzie na produkty ma už viac nenapĺňali, možno to bolo tým, že sa mi nie vždy chcelo písať o veciach za každým, keď som musela alebo tým, že nemali až takú popularitu. Na pečenie som nemala stále čas a často sa mi stane, že sa recept nepodarí, tak ako má a napokon ho nemôžem uverejniť. Z pridávania fotiek samej seba, mávam úzkosť, pretože mi nikdy neprídu dosť dobré a stále bojujem s porovnávaním s druhými. A keď som začala písať o OCD, paradoxne sa mi zhoršilo, pretože čím viac som naň myslela, tým viac ma tie myšlienky prenasledovali.
Napokon, najväčšou prekážkou, ktorá ma vždy brzdila je strach z názoru druhých ľudí. Každý deň sa snažím samú seba presvedčiť, že na tom nezáleží a dôležité je robiť to, čo ťa baví, ale pri každom článku, ktorý pridám sa vždy zamýšľam nad tým, či je dosť dobrý, či sa to bude ľudom páčiť a či za to nedostanem hate.
Tento článok nie je žiadnym manifestom, že od teraz to bude iné a ja budem pridávať pravidelne dvakrát do týždňa, ale chcela som si pripomenúť, prečo som s blogovaním začala. Nech je môj koníček akýkoľvek a moje záľuby sa môžu meniť, jediné ostáva vždy rovnaké. Moja láska k písaniu. A či už budú moje články čítať piati ľudia, alebo 500, či sa to niekomu bude páčiť a niekomu nie, nikto mi nemôže zabrániť v písaní. A tak pokiaľ budem môcť, budem tento blog udržiavať nažive, do kým ma to neprestane baviť. A to dúfam, že nikdy! <3
It's been already 5 years since I started a blog with the intention of contributing my ideas, thoughts, and sharing a bit of me with the world. Over the past 5 years, this blog has undergone a number of changes in design, content, frequency of articles, from regular contributions to articles every six months.
Every day I learn and get to know, not just the life around me, but also myself. I love beauty products and reading reviews from my favorite bloggers, so working with one of the biggest cosmetics brands was a great honor for me and I enjoyed opening packages full of products that I then tried and wrote about my feelings about them.
The hobby that has been growning in me since I was a little kid was always baking. I spend a huge part of my free time in the kitchen, where I dance enthusiastically in my dotted apron, mixing dough, combining ingredients and waiting what new will be conjured up in the oven. It was the blog that made me try new recipes so that I could inform about the results and bring something new here.
Everyone who knows me knows that fashion is also a huge passion of mine. As a child, I used to run around the apartment in my mother's high heels and do fashion shows for my family of three in the living room. I love to discover trends on the Internet, follow fashion bloggers on Instagram, read Vogue or Emma and watch Dior or Channel shows. That's why I enjoyed shooting a lookbook at Corfu for my blog in 2016.
And finally, half a year ago, I spoke for the first time about my fight with OCD and committed myself to spread awareness of mental disorders. Whether through articles, talking about my personal experiences, or sharing other people's posts, it's important to talk about it. Since I was diagnosed with OCD, the issue of the psychology has become a topic of interest to me, and I like to write and discuss about it.
I decided to combine all these hobbies and that's how TERESS was born. However, as I've been growing and experienced various life changes over the five years, my blog has grown with me as well. The product reviews were no longer enjoyable for me , perhaps because I didn't always want to write about things after every time I had to, or because they didn't have that much popularity. I've not always had time to bake, and often happens that the recipe doesn't work the way I expect to and eventually I cannot publish it. Adding photos of myself makes me anxious because I never find them good enough and I still struggle with comparison with others. And paradoxically, when I started writing about OCD, it got worse, because the more I thought about it, the more the thoughts haunted me.
Finally, the biggest obstacle that has always hampered me is the fear of other people's opinion. Every day I try to convince myself that it doesn't matter and the important thing is to do what you love, but with every article I add, I always wonder if it's good enough, whether people will like it and whether I don't get hate for it.
This article is not a manifest that from now it will be different and I will upload regularly twice a week, but I wanted to remember why I started blogging. Whatever my hobbies are, and they can change every now and then, the only thing remains the same. My love for writing. And whether five people read my articles, or 500, whether someone likes it and someone not, nobody can stop me from writing. And for so long as I can, I will keep this blog alive until I stop enjoy it. And I hope never! <3
Comments
Post a Comment